Papu Paulinka

slnko zapadá za krásny mraky, žiari, ako ohnivé draky ja prechádzam sa kolo rieky, na hladinu padajú mi zraky dýcham vzduch plnými dúškami, s ľahkosťou dotýkam sa ho dlaňami, je taký svieži ako pred búrkou, pomaly by som sa mala pobrať cestou. všade je ticho ako pred lejakom, avšak nič nevonia ani malým náznakom, chodím si ja sem a tam, nad všetkým premýšlam. pomaly prichádza všade samá čiernota, odchádza sladké slnko i dobrota, obloha začína pomaly plakať, všetko sa skryje,prestane sa smiať. Dážď hladká mi vlasy, premietajú sa mi staré časy, sedím na lavičke pred sebou nič nevidím, iba nekonečné kvapky dažda cítim. vždy som sa dažda bála, nikdy som sa pri nom nesmiala, teraz som mala chuť užiť si to, cítila som akoby všade slnko bolo moje telo lietalo si na hojdačke, som šťastná ako dieťa maličké. s môjho mobilu rozozvučí sa krásna pesnička, ktorgej text mi hovorí priamo zo srdiečka, začnem tancovať ako nikto nikde, tanec v daždi, snívala som o tom v najtajnejšom sne, od teraz budem tancovať vždy. otvorím dáždnik a vlním sa vo vetre, udba otvorila môjho srdca dvere, mám chuť tancovať,hodiny tancovať, pri tom si stále na plné hrdlo spievať. je mi teplo ako v tropichých mestách, poprotim som iba v obyčajných topánkach, usmievam sa ako nikdy predtým, ani neviem prečo je to proste všetkým, je mi fajn a chcem aby to tak ostalo, avšak viem, že to iba na okamich bolo