Papu Paulinka

Táto báseň nebude bohužiaľ krátka, lebo v mojom živote nastala zmena prudká, je toho tak veľa čo má neskutočne trápi, ani neviem ako začať,všetko sa na mňa valí. do tejto básne napíšem všetko čo mi napadne, dúfam že s toho nikto neodpadne, zatial toho nebude tu veľa, no aj tak sem napíšem všetko čo som chcela Ja nechcem od života strašne veľa, postačí mi mať najlepšieho priateľa, chcem mať iba šťastie ako každý iný človek, mo moje slzy predbehli tisíce riek. ide o to, že sa cítim až príliš sama, viem že to tak nieje ale v mojom živote je dráma, ide o to, že sa cítim strašne bezmocná, možno som u všetkých ako blázon videná. Som ako anjel v ohni, som ako čert medzi bohmi, som ako motýľ medzi včelami, som ako ihličnan medzi kvetmi. Mám chuť vykričať sa na papiere, slová sú ukryté v mojej pere, v tej druhej sa skrývajú moje slzy, ale mlčanie ich mrazí. Cítím sa ako bublina, zamknutá no krásna, na svet sa iba pozerám, pri tom všetkom nevnímam. ako delfín sa cítim po pori si len tak blúdim po mori si len tak blúdim, ale stále sa sama cítim pri pohľade na delfína cítim nádej, cítim šťastie ktoré je odomna kilometre dalej, cítim radosť už len pri pohlade na jeho sviežosť, cítim neopísateľné slová a dokonalosť. moje srdce má v sebe toľko pocitov, dobrých aj zlých smutných i šťastných, má v sebe údery ale i plno dotykov, má v sebe nekonečno spomienok vrytých.