Papu Paulinka

čo si myslíš, aký mám úsmev? pocituješ pri ňom hnev? pocituješ neúprimnosť? vidíš v nom zákernosť? poviem ti, nie je to tak, ako to vidíš. v mojom úsmeve je zabodnutý kríž, ale aj neskutočne obrovská radosť, s toho že mám tú možnosť, byť s tými ktorých ľúbim, preto nich je môj úsmev potešením. ak sa nevieš smiať, tak podľa mna nevieš ani milovať, ak nevieš čo je to smiech, potom si myslíš že ti pomôže iba lieh. ak myslíš že mám hollywodsky úsmev, potom ja voči tebe cítim hnev, ak si myslíš že sa usmievam na silu, avšak môj smiech je počuť za mílu. trápite sa? potrebujete pomoc? myslíte že vám v slnečný den vládne noc? chceli by ste malú radu? tak si utri slzy a zdvihni bradu, pozorne čítaj toto v žiadnych knihách nenájdeš, ak si frajer nikdy na tieto písmenká nezabudneš v myšlienkach urobím si poriadok, nič nieje nad normálny začiatok, otvor bránu od tvojho srdca, maj ho otvorené až do tvojho konca. ak je otvorené úplne, odostri závesy nech svetlo k tebe prenikne, otvor oči a uvidíš deti ako sa hrajú, a tak povedz perám nech sa usmejú. nie je to až tak zložité, ako sami vidíte, všetko sa dá ked sa chce, avšak, skrýva to vaše srdce. plačom nič nevyriešiš, iba všetko veľmi zhoršíš, usmej sa a pozri sa na to a s inej strany sa na to pozri, máš tu priateľov tak sa o nich opri. usmievaj sa na tento svet, lebo tvoj život je ako kvet, ak sa o seba staráš permanentne, budeš rozkvitať a obdivovaný na každej strane. ak však zanedbáš samú seba, pomaličky pôjdeš do neba, skloníš hlavu a budeš sama, to snád nechceš tak usmievaj sa na mna.