Papu Paulinka

Práve počujem spev anjelov, vidím hviezdy pri ceste pod oblohou, hviezdna žiara odráža svoj lesk v mojich vlasoch, anjelsky hlas šíri sa po všetkých štátoch i ostrovoch. vznášam sa na nebi ako posledný motýlik, ktorého pohladil nežný královský anjelik, ktorý cíti i ten najjemnjší dotyk, ktorý počuje aj ten najtichší vzlyk. Mojim priateľom je vzduch, čerstvý,svieži,žiadny mestský puch, mojim priateľom je slnko, mojim priateľom je príroda ktorej niet široko-daľeko. mojim nepriateľom sú zlé ľudské ruky, lebo pri nich občas zažívam muky, moje krídla sú moje a ničie iné. preto sú u mna ľudské ruky nenávidené. napriek zlým sránkam ľudí, sú aj takí pri ktorích sa nik nenudí, pohľadia ma, hrajú sa so mnou, vo vetre som rýchlejší oni majú smolu. mám modrú farbu ako čisté nebo, letím si, kam ma ženie vietor, farby mám ako anjelska pleť, čistú-takej akej nikde niet, anjeli kričia mi - leť,leť,leť! som slobodný, som zázračný, som ako rýchlik, som to ja, modrý motýlik.